*

Dňa 2. februára v jednom kraji Slovenska zavraždili poštárku. 51 ročnú matku dvoch detí. Vrah spravil z detí úplné siroty. Otca stratili dávnejšie. Ako sa môžeme dozvedieť, poštárku nechránilo nič, pretože podľa hovorcu pošty o prostriedky osobnej ochrany nepožiadala. Hľa, aké jednoduché...

Podľa slovenských médií slovenská pošta už predvlani informovala, že svojich doručovateľov do konca roku 2008 vybaví špeciálnymi GPS pagermi, čo im umožnia privolať pomoc. Nestalo sa tak. Hovorca pošty Danielis naznačil že nie je reálne, aby ich dostal každý z 5 043 doručovateľov pre vysokú cenu prístroja.

"Nie je dôvod, aby sme na základe tejto udalosti prehodnotili našu bezpečnostnú politiku," uviedol hovorca pošty Juraj Danielis k vražde poštárky. Nie je dôvod. Stratený ľudský život už nie je dôvod. A vražda ženy, ktorej deti sa stali sirotami, je už len „udalosť“. 

Ľudský život a jeho ochrana sa stáva vecou nepodstatnou. Veci sú proste drahé. Neviem kedy sa nám to na Slovensku stalo. Neviem, ako sa podarilo zabudnúť na to, že vražda nám berie ľudský život nenávratne a veci možno opäť kúpiť, ak sa pokazia. Mám smutný pocit, že sme zabudli. No veci sú predsa drahé. 

* 

Druhá udalosť, ktorá sa mravným úpadkom podobá na predošlé vyhlásenia, je rozhodnutie bratislavského okresného súdu, že keď slovenskí špeciálni sudcovia dostávali o vyše 4 000 Eur viac ako ich kolegovia, tak to bola diskriminácia ostatných kolegov. Hovorí sa o zníženej dôstojnosti.

„Žiaľ, aj tieto žaloby mi potvrdzujú, že hlavná nevraživosť časti odbornej verejnosti k Špeciálnemu súdu bola hlavne pre peniaze a nie pre princípy,“ povedal o žalobe zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár. „Rovnosť nie je teda absolútnou kategóriou,“ povedal Vozár a pripomína, že každý sudca, ktorý sa dnes cíti byť diskriminovaný, mal rovnaké šance uchádzať sa o post špeciálneho sudcu. Spočiatku pritom o prácu na Špeciálnom súde nebol záujem a aj to bol dôvod, prečo sa po čase príplatky zvýšili.

*

Predstavujem si poštárku, ktorá živí dve deti a nosí poštu za pár eur. Určite nikdy nepodala žalobu za diskrimináciu a zníženú dôstojnosť. A dokonca nebola ani chránená, lebo veci sú predsa drahé. Jej vražda je iba „udalosť“, kým na druhej strane sa hovorí o strate „vážnosti úradu“ a „honoru“.

Dve prchavé „udalosti“, ktoré i tak zasype sneh chladného februára. Spája ich zlatá niť. Na Slovensku už takmer sieť. Modla peňazí. 

*

Sám pre seba si hovorím, že mi zostala už len nádej, že sa predsa len zdvihne nejaký hlas, že takto to predsa nemôže ísť ďalej.

Ale môže, len potom Ať mír dál zůstává s touto krajinou.