Čo vlastne propagoval?

Aby som nastolený problém osvetlil vybral som si jeden príklad. Na Slovensku, v dávnych dňoch, rezonovala kauza profesionálneho vojaka, ktorý propagoval nacizmus. Prípad bol zrejmý kým ste neotvorili slovenské noviny a nechceli vedieť viac. Okamžite ste sa začali topiť v pojmovom chaose. Podľa jedných novín sa vojak hlásil k nacizmu (neskôr k neonacizmu). Podľa iných novín podporoval fašizmus, ale pri domových prehliadkach u vojaka našli predmety s nacistickou symbolikou. Nakoniec to korunovala správa, že vojak vyhlasoval, že je súčasťou hnutia, ktoré sa snaží o vládu „bielej rasy“. Tak, teraz buď človek múdry! Bol vojak nacista, neonacista, fašista, rasista alebo všetko naraz? Alebo mu išlo o vládu „bielej rasy“?  

Hneď na úvod musí povedať, že netúžim poučovať novinárov. Mojim zámerom je iba vyjasnenie pojmov. Vysvetľuje vôbec niekto fakt, že fašistom nešlo o „rasu“? Vysvetľuje niekto fakt, že nacistom nešlo o „nemeckú rasu“ a dokonca ani o „biele rasy“? Ako to teda je?

Nacizmus

Nacisti si nemysleli, že samotní Nemci sú „vyššia rasa“, ktorej patrí alebo by mal patriť svet. Nemci mali byť vedení „vyššou rasou“, tak ako všetky ostatné národy (Hannah Arendt). Čo je dôležité táto „vyššia rasa“ bola iba v stave zrodu. Nie Nemci, ale hnutie a členovia SS boli úsvitom „vyššej“, vládnucej „rasy“. 23 novembra 1937 prehlásil Adolf Hitler v Ordensburg Sonthofen: "Nie smiešne malé kmene, krajiny, štáty, dynastie..., ale iba rasy môžu fungovať ako vládcovia sveta. Avšak rasou – aspoň v plnom a uvedomelom zmysle slova – sa najprv musíme stať" (K. Heiden). Podľa Hitlerovho výnosu z 9 augusta 1941 Hitler zakazoval používanie termínu „nemecká rasa“, pretože by to viedlo k "obetovaniu rasovej idey ako takej v prospech obyčajného národnostného princípu a k deštrukcii dôležitých pojmových predpokladov celej našej rasovej a ľudovej politiky" (Hannah Arendt). Taktiež si treba všimnúť, že Hitler rezignoval a urobil kríž nad celým Nemeckom až keď sa dozvedel, že kapitulovali jednotky SS.   

Koncept „nemeckej rasy“ by kládol prekážku „selekcii“ a vyhladzovaniu „nežiadajúcich“ zložiek nemeckého národa. Smutný začiatok vraždenia „fyzicky a mentálne“ hendikepovaných Nemcov a Rakúšanov začalo v stredisku Tiergartenstrasse 4 (T4). 8 októbra 1935 tak vychádza zákon Erbgesundheitsgesetz – na „ochranu dedičného zdravia nemeckých ľudí“. Medzi iným došlo na vytvorenie „špeciálnej“ sekcie pre deti – Kinderfachabteilung – kde dochádzalo k vraždeniu invalidných a postihnutých detí.

Nacizmus je tak exemplárne, a dovolím si tvrdiť, čo je dodnes nedostatočne nezdôrazňované, absolútne prvenstvo hnutia (rasy) pred štátom a národom. Žiadny doterajší tyran nebol tak šialený, aby zahodil všetky obmedzenia a záujmy (ekonomické, národné, ľudské, vojenské) v záujme nejakej „vyššej reality“, ktorá má ešte len nastať (Hannah Arendt). To čo „vyrábal“ nacizmus nebola „nemecká“ alebo jednoducho „biela rasa“. Mala to byť rasa rás, nadradená všetkým „bielym rasám“ – bola to „árijská rasa“ ako zárodok novej a veľkolepej „Germánskej ríše“. 

Dnešným krikľúňom a „vyznávačom“ nacizmu nedochádza, že „vyššia rasa“ mohla byť zložená len z ľudí s „germánskym pôvodom“. Samozrejme, to by nestačilo. Ako naznačil Himmler pred nastúpenými jednotkami SS: "Neočakávam do vás, že sa stanete Nemcami. Ale očakávam, že podriadite svoj národný ideál vyššiemu rasovému a historickému ideálu, Germánskej ríši". Úlohu členov SS bolo vytvoriť "najhojnejším rozmnožovaním vrstvu vyššej rasy", ktorá v ďalších rokoch "daruje celej Európe jej vedúcu triedu" (K. Heiden). Nepochopenie tohto faktu stálo život poľských intelektuálov, ktorí sympatizovali s nacizmom kvôli ich antisemitizmu. Slovania a rovnako aj iné „rasy“ neboli predurčené stať sa „vyššou rasou“. Ich údel mal byť spečatení v okamihu úplného nacistického víťazstva.     

Hrdina nášho príbehu, slovenský vojak, by musel počas Tretej ríše pociťovať ako veľkú nespravodlivosť a krivdu, že ho páni z SS neberú vážne. „Slovanská rasa“ by si v Tretej ríši neškrtla. Takže otázka znie, kto tomu chlapcovi nakydal do hlavy taký hnoj, že paradoxne verí myšlienke, ktorá mala kauzálne viesť k jeho smrti. Alebo nášmu hrdinovi išlo o niečo iné?

Fašizmus

Taliansko je podľa európskych štandardov mladá krajina, zjednotená až v roku 1861. Po zjednotení sa objavila túžba po kolóniách ako oživenie dávnej slávy Rímskeho impéria. Taliani začali kolonizovať Eritreu (1890), Somálsko (1905), Líbyu (1912) a Etiópiu (1895), z ktorej však boli vyhnaní po prehranej bitke o Adwu. Čo je dôležité, túžba po týchto kolóniách vychádzala zo „štúdií“ Aldobrandina Mochi-ho a Vincenza Giuffrida Ruggeri-ho, ktorí síce považovali Afričanov za „nižšie rasy“ - až na Eritreu, Somálsko, Lýbiu a Etiópiu. Po prvé, predpokladali, že v týchto krajinách prevláda „semitský základ“ a teda je možné tieto kolónie civilizovať a po druhé, podľa koncepcie Giuseppe Sergi-ho, práve z týchto krajín údajne pochádzal pôvod Európanov. Taliani si gratulovali k „civilizovateľným“ kolóniám a ku kolóniám s „prastarým pôvodom“, čím preukázali odlišnú motiváciu kolonizácie ako iné mocnosti. Cieľom nebola „rasová“ politika, ale hľadanie „sakrálneho“ pôvodu a legitimity nového svetového (fašistického) impéria.         

Esenciu toho čo nazývame fašizmus popísal Benito Mussolini v jeho článku Čo je fašizmus v roku 1932. Fašizmus malo byť nové politické zriadenie, pričom už názov fašizmus (z latinského fascia – zväzky, stuha, ovínadlo) odkazoval na zviazané palice ako symbol moci vypožičaný z antického Ríma. Fašizmus tak od začiatku podporuje vytvorenie silného štátu (impéria), nie silného hnutia. Fasces lictoriae odkazuje na antický symbol moci a vyššiu úradnú právomoc, silu impéria. Išlo o guľovitý zväzok prútov z bielej brezy (betulla bianca), zviazaných dokopy pomocou červenohnedej kože (cuoio rossi). Pôvod významu fasces pochádza od Etruskov, ako to zaznamenal Stabón v Geographika. V slovenských dejinách sa tiež vyskytuje zväzok troch prútov, Svätoplukových prútov, ktoré mali symbolizovať jednotu a silu. Fasces lictoriae, na rozdiel od Svätoplukových prútov, vyjadrovali moc trestať, preto k zväzku prútov priviazali bronzovú sekeru. Fasces lictoriae sa tak neorientovalo iba na potvrdenie jednoty, ale táto jednota mala byť jednoznačným vyjadrením moci nad životom a smrťou. Kráľ prostredníctvom fasces vyjadroval monopol štátnej moci nad trestaním. V ére Republiky znamenali fasces výsadu a zároveň identifikačný znak vyššieho úradu.  

Pojem fasces sa objavuje v Taliansku v 19. storočí po založení Fasci siciliani, hnutia lodiarov, ktorí sa zjednotili v boji za svoje práva. V nasledujúcej epoche sa zakladá hnutie Fasci d'azione rivoluzionaria, formujúce sa ako pravicové hnutie. Vznik tohto hnutia bol dôsledkom prvej svetovej vojny, keďže požadovalo vstup Talianska do vojny a svoje požiadavky predložili Parlamentu v podobe petície Comitato italiano di resistenza interna. Požadovali mobilizáciu civilného obyvateľstva, vytvorenie armády z dobrovoľníkov, zatýkanie nepriateľov a konfiškáciu ich majetkov, absolútne presvedčenie a svornosť národa. Termín fašizmus sa objavuje ako oficiálny názov hnutia Benita Mussolliniho Fasci italiani di combattimento (Bojové zväzky talianov). V roku 1921 sa hnutie mení na politickú stranu Partito Nazionale Fascista (Fašistická národná strana). Mussolini uchopil moc v Taliansku dňa 22. októbra 1922 pri takzvanom Pochode na Rím, po ktorom ho kráľ Viktor Emanuel III. vymenoval za ministerského predsedu. Mussolliniho fašistická doktrína presadzuje záujmy celku (štátu, ríše, impéria) nad partikulárne záujmy (rasu, národ). Na vrchole daného celku má stáť Vodca.  

Slovami Mussolliniho, fašizmus je zjednotená teória štátu a národa. Fašizmus odmieta marxizmus, feminizmus, kapitalizmus, rasizmus a iné –ismi, pretože stavajú nad národ a štát (impérium) iné kategórie (triedu, rod, ekonomiku, rasu). Fašizmus odmieta celý systém demokracie z dôvodu, že majorita nedokáže adekvátne vládnuť. Fašizmus mobilizuje svoje sily, aby vytvoril najväčšiu moc – štát sám (impérium). Fašizmus hlása vytvorenie impéria ako základné vyjadrenie vitality a zastavenie všeobecného úpadku (Benito Mussolini). Jadrom fašizmu je preto extrémny nacionalizmus. Z tohto dôvodu Židia, ktorí nepraktizovali judaizmus boli považovaní za Talianov. Podobne ako za čias antického Ríma bolo práve náboženstvo považované za veľmi dôležité (a nebezpečnejšie) ako „rasa“ a národ, pretože mohlo otriasť stabilitou impéria. Fašisti, podobne ako antickí Rimania, považovali samotné impérium za „spirituálnu komunitu“ – akútnou hrozbou boli preto akékoľvek iné „spirituálne komunity“.

Podľa fašistov je „rasa“ obyčajný predsudok a povera. Ak fašisti útočili na Židov tak nie na základe „rasového princípu“, ale na báze tvrdenia, že sú údajne agenti medzinárodného kapitalizmu. Fašizmus nepresadzuje „rasovú osobnosť“, ale osobnosť autoritatívnu. Naopak Hitler sa pustil do vytvorenia „rasového“ hnutia ako bezprecedentnej „vyššej“ sily nadradenej všetkému inému. Mussolini túžil splodiť totálny štát. Aj preto je fašizmus úzko prepojený na nacionalizmus, ktorý bol de facto nacizmu cudzí. Fašizmus zamýšľal reštrukturalizovať spoločnosť podľa ideologického plánu a na konci tohto vývoja mala stáť takmer náboženská, vykupiteľská predstava štátu. Sakrálneho štátu. Záujmy takéhoto „sakrálneho celku“ stáli nad záujmami jednotlivca, preto Mussolini vyhlásil, že liberalizmus, demokracia a individualizmus sú mŕtve a nastáva čas pre „kolektívne“ storočia – pre storočie silného Štátu.

Slovami Franklina D. Roosevelta: "Prvá pravda je, že sloboda demokracie nie je bezpečná, ak ľudia tolerujú rast súkromnej (privátnej) moci až k bodu, kde sa moc stáva silnejšou ako demokratický stav sám. Tak, v jeho základe, je fašizmus, vlastníctvo vlády jednotlivcami prostredníctvom rôznych skupín alebo cez iné metódy uchopenia súkromnej moci". A nakoniec podľa názoru Georga Orwella z roku 1944 je fašizmus arogantný, korupčný, anti-individualistický systém, príznačný tým, že fašistické elity nepracujú pre štát, ale pre svoj prospech: "Fascism ist anti-working-class".      

Porovnanie

„Fašistický muž“ bol ten, kto žije iba pre Štát (impérium). „Nacistický muž“ bol ten, kto žije iba pre hnutie (rasu, SS). Fašizmus postavil predstavu Štátu (impéria) nad všetky iné zdroje lojality. Nacizmus postavil predstavu hnutia (rasy, SS) nad všetky iné zdroje lojality. Fašistický nacionalizmus omietal všetko, čo by chcelo byť hodnotnejšie ako Štát (impérium). Fašizmus údajne porazil socializmus, kapitalizmus, rasizmus a feminizmus a stvoril mobilizovaný národ, novú silnú elitu konajúcu v mene ľudí, na čele s charizmatickým vodcom (Kevin Passmore). Fašisti volajú po nových elitách, ktoré by zachránili pred „degeneráciou“ ideu Štátu (impéria). Nacisti volajú po nových elitách, ktoré by zachránili pred „degeneráciou“ „rasu“.

Súčasná (radikálna) Európska pravica je tak „múdrejšia“ ako náš hrdina, vojak. Nová pravica, v duchu fašistických myšlienok, volá po údajnej ochrane duchovnej jedinečnosti európskych národov proti globalizujúcim tendenciám amerického kapitalizmu a multikulturalizmu. Radikálna pravica omieta obvinenie z rasizmu a (neo)nacizmu. Tvrdia: "My iba bojujeme za rovnaké práva všetkých národov na existenciu" (Kevin Passmore). Veta, ktorú by ortodoxný nacista nepustil z úst.  Tvrdia: "My nie sme tými, ktorí by nenávideli iné etnické skupiny, my chceme iba uchovať našu národnú a kultúrnu identitu - chceme také isté práva ako ostatní" (Kevin Passmore). A ak už nová pravica používa pojem „rasy“, tak veľmi sofistikovane: "Všetky druhy a rasy na tejto planéte sú nádherné a musia byť zachované“. Takže spočítané a podčiarknuté – národy musia zostať „čisté“.

Slovenský vojak

Podľa slovenskej legislatívy je fašizmus a nacizmus rovnocenný – hnutia, ktoré podporujú a propagujú skupiny smerujúce k potláčaniu základných práv a slobôd. Stotožnenie na tejto báze je správne. Je pravdepodobné, že náš hrdina, vojak, vyznával všetko dokopy. Avšak v médiách nemôže dochádzať k paušálnemu zjednoteniu nacizmu, fašizmu a rasizmu. Ak sa náš vojak priznal k hnutiu, ktoré velebí „bielu rasu“, musí byť označený za rasistu a bodka. Rasistom totiž môžete byť aj keď nie ste nacista alebo fašista. Opojenie (nášho vojaka) „rasou“ ho však viedlo k potetovaniu tela svastikov, k vlastníctvu nacistických vlajok atď. Ako s tým však súvisí fašizmus? A dokonca, ako s tým súvisí nacizmus? Dokazuje to jediné – neskutočný chaos v hlave nášho hrdinu, vojaka.

Fašista

Mám neblahé tušenie, že keby si náš vojak vytetoval na chrbát Mussolliniho a povedal, že Slovenský Štát je jediné jasné a magické svetlo nadradené nad všetky iné štáty sveta, a tento Štát treba chrániť pred „nepriateľmi“ na čele s Vodcom; že treba potlačiť individualizmus, liberalizmus a demokratický volebný systém; že slovenský štát je v neustálom ohrození nepriateľmi; slovenské orgány činné v trestnom konaní by nad tým kývli rukou. A pritom ide o vyjadrenie čírej fašistickej myšlienky.

Obávam sa, že izolované a „čisté“ fašistické myšlienky nedokážeme analyzovať – a ak, tak len vtedy, keď nejaký človiečik urobí „akademickú chybu“ a vlastní nacistické predmety, alebo sa potetuje nacistickými symbolmi.